Drahá princezná, nečakal som Ťa. Nehľadal som Ťa. Netušil som, že niekoho ako si Ty vôbec stretnem a bude mi zrazu všetko jasnejšie. Len som mal vieru, vieru zrodenú z bolesti, že snáď kúzelná žena ako Ty jestvuje. A, že snáď moje city narodené intenzívne a rýchlo, nájdu v tejto žene, v Tebe, milá P. nejakú odozvu.
Dnes, keď si spomínam na náš prvý večer, na moje prežívanie po ňom, na svoju eufóriu, na to všetko, mám mokro v očiach, pretože nechcem pripustiť koniec.
Neverím na náhodné stretnutia bez významu pre oboch. Neverím na zbytočnosť toho, že sme zašli obaja po prvom stretnutí ďalej. Neverím. To slovo je opakom viery, viery v to, že to snáď smie mať zmysel pre nás oboch. A zmysel, význam, dôvod... ja nachádzam od prvých dní v láske. Odpusť mi to, že som naše stretnutie priradil svetu citov a náklonností, pomaly odbúravanej kontrole, ktoré nás doviedlo až po tú zvláštnu noc, noc na mieste kde svitanie prichádza s bozkom. Vieš, drahá moja princezná, nezviedol som Ťa tú noc, nie. Len sme urobili obaja po čom sme túžili a na kúzlo tej noci nezabudnem. Pretože som sa nikdy predtým s nikým necítil ako s Tebou? Nie... nielen preto. Pretože na tom mieste svitanie naozaj prišlo s bozkom a objatím, vo chvíľach keď únava a úprimný pokoj našich chvíľ nechali obom snáď len úprimné city, zaujatie jedného druhým. V tú noc si to bola Ty. Videl som snáď v Tvojich očiach čo hľadáš... a chcel som Ti to dať, zo všetkých síl.
Stretnúť TEBA – zmenilo ma to v mnohom, dalo mi na tvár znovu úsmev, práve vo chvíli keď som neveril, že jestvujú ľudia ako si Ty. Odpusť mi, že nášmu stretnutiu už dnes neviem prisúdiť iný význam. Odpusť, že Tebe neviem priradiť pre svoj život iný zmysel – iný ako Ťa smieť milovať. Na ničom inom ako na láske mi nezáleží.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára