O prvých dňoch... a o všetkých ďalších...

Láska je božská. Tá pieseň bola prvými dňami prestúpená a na touto piesňou poznačené dni si chcem spomínať navždy. Áno, nemal som právo si myslieť, že sa smiem do teba zaľúbiť. No vzal som si ho, mysliac si, že si práve Ty žena, ktorá ma vezme za ruku a je hodná všetkej mojej úprimnosti.

Mohol by som písať celé hodiny a hodiny o tom, čo si pre mňa v dňoch, keď sme boli spolu znamenala. Mohol by som pretaviť každú svoju spomienku do slov, hovoriť Ti znovu o všetkom dokola... ale... asi by to nemalo zmysel. Poviem len toľko, že som bol šťastný s akoukoľvek intenzitou obdobia „po novom“ a to obdobie mi potvrdzuje, že sme dokázali jeden druhého robiť naozaj šťastnými. Dnes, niekde na pomedzí medzi pádom do tmy a potrebou niekam ešte v živote zájsť, viem povedať len... že som vďačný za každý moment s Tebou.

Všetky naše chvíle mali istý znak toho, čo Tvoje zdroje pomenovali ako karmické prepojenie, aspoň pre mňa. Veľa, veľa som nad nami premýšľal a nenachádzajúc racionálne argumenty, som náš stav jednoducho prijal.

V závere príbehu, rozhodol som sa nájsť toho, kto naše dni zmenil na Tvoje a moje, kto NÁS dvoch zmenil na TEBA a MŇA. Viem, koľko zlých ľudí nám asi nepraje. Ale pochopil som až po niekoľkých dňoch, že TY sama si spretŕhala nitky z dôvodov, ktoré vieš len ty sama a ja ich tuším, presnejšie ich intenzívne cítim.

Láska je božská... o tom som Ti placho spieval v prvom období nášho spoznávania. Hovoril som Ti o symboloch. O tom, prečo cítim čosi blízke zaľúbeniu. V ten pondelok som zostal doma a nešiel do práce, po Počúvadle. Vedel som, že som zaľúbený a pieseň sa zmenila. Dnes sa pýtam sám seba. Prečo si to nechcela vidieť?

O prvých dňoch... a o všetkých ďalších... s Tebou, milá princezná by som vedel písať hodiny. Ale nebudem o Teba bojovať sentimentom. Viem, že som Ťa počas tých dní cítil intenzívnejšie ako je obvyklé, prešla si do mňa ako zázrakom a ja som sa zamiloval. Dnes, zdá sa, fatálne, plný dôvery v Teba a viery v Nás... a zdá sa, nešťastne.